RUSKÁ FEDERÁCIA

 

Dátum prijatia Deklarácie o štátnej suverenite: 12. júna 1990
Štátne zriadenie: Federatívna republika
Prezident:    Vladimir Vladimirovič Putin
Predseda vlády:    Dmitrij Anatolievič Medvedev

 

Hlavné mesto: Moskva
Najväčšie mestá s počtom obyvateľov nad 1 milión: Moskva, Petrohrad, Novosibirsk,  Jekaterinburg, Nižný Novgorod, Čeľabinsk, Rostov nad Donom, Ufa,Volgograd
Štátny jazyk: Ruština

Rozloha: 17 075 400 km2 (11,46 % povrchu súše planéty)
Počet obyvateľstva: 141 927 296
Mena: Rubeľ (RUB)
Čas: 9 časových pásiem. Moskovský čas = SEČ + 2 hodiny.

 

ŠTÁTNE SYMBOLY RUSKEJ FEDERÁCIE
                             
     Štátny znak                                Štátna vlajka                                 Hymna Ruskej federácie

 

Ruská federácia

sa rozkladá vo Východnej Európe a Severnej Ázii. Hraničí s osemnástimi štátmi, z toho suchozemské hranice má s Nórskom, Fínskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom, Bieloruskom, Ukrajinou, Abcházskom, Gruzínskom, Južným Osetskom, Azerbajdžanom, Kazachstanom, Čínou, Mongolskom a Severnou Kóreou, výlučne morské hranice má s Japonskom a USA.

 


Po zániku ZSSR koncom roku 1991 medzinárodné spoločenstvo uznalo Ruskú federáciu za nástupnícky štát Zväzu sovietskych socialistických republík.
Rusko je členom radu medzinárodných organizácií: OSN, Rady Európy, OBSE, SNŠ, EurAzES, Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, Šanghajskej organizácie spolupráce, Ázijsko-pacifického ekonomického fóra a iných.


História
Prvý slovanský štátny útvar v eurázijskom priestore vznikol v 9. storočí, jeho centrom bol Novgorod. Za kolísku ruského národa sa považuje Kyjevská Rus, v ktorej sa v 9. až 11. storočí konštituovala ruská národnosť. V 12. storočí vznikli dva mocné útvary: Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo a Novgorodská republika. V 13. storočí Novgorodské kniežatstvo úspešne odrazilo útoky Švédov a Nemcov (v bitkách na rieke Neve v roku 1240 a na zamrznutom Čudskom jazere v roku 1242), východné kniežatstvá sa v tom istom čase stali objektom mongolských nájazdov a dostali sa na 250 rokov do područia chánov Zlatej hordy.

 

V 14. storočí sa okolo Moskovského kniežatstva začal vytvárať centralizovaný štát; tento proces sa v podstate dovŕšil v roku 1547, kedy bol Ivan IV. Hrozný korunovaný za cára. V 16. a 17. storočí sa územie Ruska rozširovalo a súčasťou Ruského cárstva sa stali Povolžie, Ural, Západná Sibír.

 

V polovici 17. storočia sa ruským cárom stal Alexej Michajlovič, prvý z rodu Romanovcov. Romanovci v Rusku vládli vyše tristo rokov až do marca 1917. Na konci 17. storočia na ruský trón zasadol Peter I., ktorého vláda znamenala radikálny obrat v osude Ruska. Krajina získala prístup k moru a jej vplyv v regióne sa veľmi upevnil. V roku 1721 bolo Rusko vyhlásené za impérium. K najvýznamnejším medzníkom v histórii Ruska do roku 1917 patrí vláda Kataríny II. Veľkej (uvedené obdobie sa považuje za rozkvet Ruského impéria), Vlastenecká vojna v roku 1812 a vyhnanie Napoleona z Ruska, ktoré sa skončilo pádom francúzskeho impéria, zrušenie nevoľníctva v Rusku v roku 1861 a napokon revolúcia v roku 1905, ktorá viedla k zrodu prvého ruského parlamentu –Dumy.
V rokoch svojho najväčšieho rozmachu sa Ruské impérium rozkladalo na 22 miliónoch km2 a bolo rozdelené na štyri hlavné regióny: 1) Rusko, kam patrila celá Východná Európa, ako aj Fínske veľkokniežatstvo s veľkou časťou Poľska, 2) Kaukaz, 3) Sibír, t.j. celé územie Severnej Ázie a 4) ruská Stredná Ázia.

                                                                                                                                                                                       Peter Veľlký         

    

V roku 1917 sa v Rusku odohrali dve revolúcie, buržoázna a boľševická, po ktorých nasledovala ničivá občianska vojna. V roku 1922 vznikol Zväz sovietskych socialistických republík.

RSFSR ako jeho súčasť spolu s ďalšími zväzovými republikami bojovala a zvíťazila vo Veľkej vlasteneckej vojne v rokoch 1941-1945. V rokoch sovietskeho režimu krajina zaznamenala veľký priemyselný a vedecko-technický rozmach. Po zániku ZSSR v decembri 1991 sa Rusko stalo nezávislým štátom. Ústava Ruskej federácie bola prijatá v referende dňa 12. decembra 1993.


Zemepisná poloha

Rusko sa rozprestiera na severnej pologuli, jeho brehy omývajú Tichý a Severný ľadový oceán, ako aj vody Baltského, Čierneho, Azovského a Kaspického mora.
Viac než 70% územia Ruska zaberajú roviny a nížiny. Západná časť krajiny leží na rozľahlej Východoeurópskej nížine, pre ktorú je typický mierne zvlnený povrch, striedanie pahorkatín s nížinami. Medzi Východoeurópskou nížinou a Západosibírskou nížinou sa tiahne pohorie Ural, ktoré tvorí geografickú hranicu medzi Európou a Áziou. Na východ od Západosibírskej nížiny leží Stredosibírska plošina s ojedinelými pohoriami, ktorá plynule prechádza do Stredojakutskej nížiny.


Južná a východná časť štátu je prevažne hornatá. Na juhu európskej časti sa tiahnu severné chrbty Veľkého Kaukazu (tu sa nachádza aj najvyšší vrch Ruska Elbrus s nadmorskou výškou 5642 m), na juhu Sibíri sa týči Altaj, Západné a Východné Sajany a ďalšie pohoria. Na severovýchode Sibíri a Ďalekom východe prevládajú stredne vysoké pohoria. Polostrov Kamčatka a Kurilské ostrovy na Ďalekom východe sú známe svojimi sopkami, ktorých je vyše dvesto, z toho päťdesiat činných. Tu sa nachádza aj Kľučevská sopka, ktorá je so svojou nadmorskou výškou 4750 m najvyššou sopkou v Eurázii.

  

   Veľký Kaukaz, Elbrus 


V Rusku je viac než 120 tisíc riek a asi 2 milióny jazier. Najväčšie rieky sú Amur, Lena, Jenisej, Irtyš, Ob, Volga a Kama, medzi najväčšie jazerá patrí Kaspické more, Bajkal, Ladožské a Onežské jazero.
Vďaka svojej polohe v severnej časti Eurázie sa Rusko rozkladá v arktickom, subarktickom, miernom aj subtropickom klimatickom pásme. Väčšina územia sa nachádza v miernom pásme. Na podnebné pomery značne vplýva aj reliéf územia a jeho vzdialenosť od oceánu.
Priemerné januárové teploty kolíšu v rôznych oblastiach od 6 do -50°C, júlové zasa od 1 do 25°C; priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 150 do 2000 mm. Až 65% územia Ruska tvoria oblasti večne zamrznutej pôdy (ide najmä o Sibír a Ďaleký východ).


Obyvateľstvo
Podľa predbežných výsledkov posledného sčítania ľudu, ktoré sa konalo v októbri 2010, má Ruská federácia približne 141 miliónov obyvateľov.
Z hľadiska národnostného zloženia je obyvateľstvo veľmi rozmanité, podľa údajov posledného cenzu v Rusku žije viac než 180 národností (etnických skupín). Približne 80% obyvateľov tvoria Rusi, 3,8% Tatári, 2,0% Ukrajinci, 1,2% Baškiri, 1,1% Čuvaši, 0,9% Čečeni, 0,8% Arméni a 10,4% sú predstavitelia iných národností. Rusi sú na území štátu rozmiestnení nerovnomerne: v niektorých oblastiach, napríklad v Ingušsku, tvoria menej než 5% obyvateľstva.

Na väčšine územia štátu panujú zložité klimatické podmienky, preto najhustejšie obývaná a urbanizovaná je západná a stredná časť európskeho Ruska. Práve v týchto oblastiach sa nachádzajú najväčšie ruské mestá a tradičné strediská kultúry a priemyslu.
Rusko je mnohonárodnostným štátom, jeho obyvatelia hovoria viac než 100 jazykmi a dialektami. Ruský jazyk, ktorý je v Ruskej federácii štátnym jazykom, považuje za svoj materinský jazyk asi 130 miliónov obyvateľov Ruska. Počet nositeľov ďalších ôsmich jazykov presahuje v Ruskej federácii 1 milión.


Náboženstvo
Rusko je sekulárny štát. Ústava zaručuje slobodu svedomia a vierovyznania. V Rusku sú zastúpené tieto náboženstvá: kresťanstvo (najmä ortodoxné), islam, budhizmus, judaizmus a iné. Podľa štatistického výskumu z januára 2010 sa 75% obyvateľov Ruska hlási k pravosláviu.


Cestovný ruch
Ruská federácia je krajina s búrlivou stáročnou históriou a bohatou kultúrou, ktorá má veľký potenciál pre rozvoj medzinárodného cestovného ruchu. Veľa architektonických a historických kultúrnych pamiatok, ktoré sa nachádzajú na území Ruskej federácie, bolo zapísaných do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Medzi inými k nim patria Kremeľ a Červené námestie v Moskve, historické jadro Petrohradu a komplexy palácov s parkami v okolí mesta, historické pamiatky v Novgorode, historický a kultúrny komplex na Soloveckých ostrovoch, biela architektúra Vladimíra, Suzdaľa a miest tvoriacich Zlatý kruh Ruska, chrám Borisa a Gleba v Kidekši,Trojicko-sergijevský kláštor v Sergijevom Posade, chrám Nanebovstúpenia v Kolomenskom, Štátna architektonická a etnografická pamiatková rezervácia na ostrove Kiži, Kazanský kremeľ a iné.

                                                                                                                                                                                   Solovki


Vďaka veľkej rozlohe územia a veľkému počtu prírodných komplexov sú prírodné pamiatky Ruska veľmi rozmanité: Ladožské a Onežské jazero, najhlbšie jazero sveta Bajkal, panenská sibírska tajga, malebné horstvá Kaukazu a Altaja, sopky a gejzíry na Kamčatke, veľkolepé Meščerské lesy, čarokrásna jazernatá Karélia, Sajany, Valdajská pahorkatina, Volga a Achtuba, prastaré horské hrebene Uralu, mohutné sibírske rieky, pobrežie Čierneho mora s plážami a priľahlými výbežkami Kaukazu, drsný ruský sever a ešte všeličo iné. Vďaka množstvu riek, jazier, pohorí a bohatej prírode je Rusko ideálnym miestom, kde možno stráviť aktívnu dovolenku.

            

                 Pohorie Altaj

 


Ruská kuchyňa
Ruská kuchyňa je internacionálna a spájajú sa v nej kulinárske tradície všetkých národov, ktoré žili v bývalom Sovietskom zväze. Spomedzi jedál ruskej kuchyne sú najznámejšie boršč, okroška (studená polievka z kvasu, zeleniny a mäsa), šči (kapustná polievka), ucha (rybacia polievka), peľmene (taštičky plnené mäsom), vareniki (taštičky plnené sladkou plnkou), cholodec (huspenina), žarkoje (pečienka), pečené prasiatko, rôzne druhy fašírok, ktoré sa po rusky volajú kotlety, rezne (po rusky otbivnyje), pirôžky, kulebiaki (plnené koláče), šašlik, rôzne pokrmy z húb, bliny (lievance) s kaviárom alebo inou plnkou, a napokon marinovaná, solená, prípadne inak nakladaná zelenina, huby, ale aj iné suroviny.


Dopravné spojenie
Medzi Moskvou a Bratislavou je zabezpečené denné železničné spojenie. Priame letecké spojenie bolo zrušené vzhľadom na to, že potreby záujemcov o leteckú dopravu saturuje neďaleko ležiace viedenské letisko. Na vstup do Ruska je potrebné vízum, ktoré sa dá vybaviť na Konzulárnom oddelení Veľvyslanectva Ruska na Slovensku.


V Rusku je rozvetvená sieť automobilových a železničných ciest, funguje miestna aj medzinárodná autobusová doprava. Dopravné predpisy, ako aj vodorovné a zvislé dopravné značenie sa v princípe zhodujú s európskymi pravidlami. Európska karta o uzatvorení povinného zmluvného poistenia (tzv. Zelená karta) platí aj na území Ruska. Maximálna povolená rýchlosť v obci je 60 km/h, mimo obce 90 km/h a na diaľniciach 110 km/h. Každý automobil musí byť vybavený autolekárničkou, hasiacim prístrojom, výstražným trojuholníkom a ťažným lanom. Povinné je používanie bezpečnostných pásov, detských autosedačiek (do 12 rokov veku dieťaťa) a stretávacích svetiel. Zakázané je požívanie alkoholických nápojov pred jazdou a počas jazdy (tolerovaná koncentrácia alkoholu v krvi je 0%).
V centre mesta možno parkovať iba na vyhradených parkovacích plochách, ktoré môžu byť platené alebo aj neplatené. Parkovanie na zakázanom mieste sa trestá pokutou a odtiahnutím auta.


Zdravotnícka pomoc
V Rusku funguje systém povinného zdravotného poistenia. Cudzinci musia mať zdravotné poistenie na celú dobu pobytu v krajine. Na vstup do krajiny sa nevyžaduje nijaké špeciálne očkovanie, avšak pre HIV pozitívne osoby platia zvláštne pravidlá.

 

 
 

RUSKÝ DOM, Polianky 11, 841 01 Bratislava 42, Slovenská republika  | tel: +421 2 601 01 711

 
Powered by: www.cdx-world.com